Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Banská BeláHľadať
 
 

Zaujímavosti v obci

1. rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi.

Rímskokatolícky farský kostol foto Lužina Ľ 2018.jpg

Je najvýznamnejšou dominantou obce Banská Belá.Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický.Neogotický drevený oltár.JPG

 

 

V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa.

Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu.

V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho.

V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom.

Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985.

Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia.

V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry.

Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 .

Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi.

Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára.

Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.

Z dejín povýšenia kostola na farský

Pri obnove mestských práv Banskej Belej kráľom Ladislavom V. v roku 1453 v donačnej listine, je uvedené, že kráľ udeľuje B. Belej všetky privilégiá a práva, ktoré užíva mesto Kremnica a ostatné banské mestá. Napriek tomu B. Belá hoci mala kostol postavený už v roku 1243, nebol to kostol farský a mesto nemalo právo slobodnej voľby farára. Po mnohých intervenciách a žiadostiach 5. septembra 1464 vydal ostrihomský arcibiskup Dionýz Séč listinu, ktorou povolil B. Belej voliť si vlastného kaplána, ktorý by mohol bývať v B. Belej. Realizácii tohto nariadenia pravdepodobne bránil štiavnický farár Peter Kreysel. Preto v roku 1466 mestská rada vyslala svojho zástupcu Jána Puchempelza, ku kráľovi Matejovi Korvínovi so žiadosťou, aby kráľ vydal svoje nariadenie k erigovaniu samostatnej farnosti a právo slobodnej voľby farára. Na základe tejto kráľovskej listiny generálny vikár ostrihomského arcibiskupa Šimon, ešte toho roku 1466 povýšil beliansky filiálny kostol na farský a udelil právo slobodnej voľby farára.

Kupola veže farského kostola

Po náboženských nepokojoch a stavovských povstaniach, ako aj po tureckých vpádoch, došlo k oživeniu a prosperite baníctva v banských mestách. V polovici 18. storočia sa pripravovali banské mestá na významné návštevy príslušníkov rodu Habsburgovcov. Uskutočnili sa v rokoch 1751 a 1764. Prvú návštevu v termíne od 3. do 14. júna 1751 uskutočnil manžel Márie Terézie cisár František Štefan Lotrinský so svojim sprievodom. Navštívil Štiavnické Bane, Banskú Štiavnicu, Banskú Belú, Banskú Hodrušu a Kremnicu. Druhú návštevu v dňoch 20. - 31. júla 1764 uskutočnili princ Jozef II., Leopold II. a ich švagor Albert, miestodržiteľ Bratislavy.

Banské mestá sa na tieto návštevy dôsledne pripravovali. Medzi inými úpravami v týchto mestách, sa robila aj prestavba kupol kostolov a radníc, novými barokovými medenými kupolami, na základe uvedeného môžeme potvrdiť, že aj medená kupola veže nášho kostola je z tejto doby a mohla byť zhotovená v rokoch 1750 - 1751. Zrejme nahradila pôvodné zakončenie veže kostola, ktorého vzhľad už nevieme určiť.

Budova školy, fara a kryté schodištePortál chodiska.JPG

K areálu kostolov vedie kryté schodište postavené v 16. storočí. Nad krytým schodišťom bola pôvodne budova školy s bytom pre učiteľa a organistu. Budova bola postavená v roku 1564. V prízemí s vchodom zo schodišťa je pôvodná miestnosť školy s pôvodnou renesančnou hrebienkovou klenbou, reštaurovaná v roku 1997 na účely farskej spoločenskej miestnosti.

Opevňovací múr

Areál kostolov bol v 16. storočí opevnený múrom, tvoriacim vnútorné opevnenie mesta počas tureckých vpádov. Zvyšky tohto opevnenia sa zachovali dodnes a v roku 1985 boli rekonštruované.

Použité pramene: Historia domus, Kronika rímskokatolíckej chlapčenskej školy v Banskej Belej a Obecná kronika obce Banská Belá.

Kostol Panny Márie Škapuliarskej.

  Kostol Panny Márie Škapuliarskej.JPG Na južnej strane farského kostola bola v 15. storočí postavená malá kaplnka zasvätená Panne Márii Škapuliarskej. Kaplnku dali postaviť baníci z vďaky za záchranu, keď boli zavelení v banskej štôlni, vedúcej priamo pod kaplnkou. V roku 1708, keď farský kostol druhý krát užívali evanjelici, bola ku kaplnke pristavaná kostolná loď a tak vznikol terajší menší kostol, ktorý potom až do vrátenia farského kostola užívali katolíci.

Stavbu inicioval vtedajší farár Juraj Lanzhoczský za pomoci dvoch katolíckych senátov Hertingera a Knafela.V kostole sa nachádzal (v súčastnosti sa nachádza na hlavnom oltári vo farskom kostole) milostivý obraz P. Márie Škapuliarskej. Písomné doklady dokazujú mnohé uzdravenia a obrátenie na orodovanie Panny Márie. Preto od 1713 až do súčastnej doby sa každoročne konajú púte v Banskej Belej z príležitosti sviatku P. Márie Škapuliarskej.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.


  Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.JPG Na námestí obce v bezprostrednej blízkosti štátnej cesty stojí kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Vybudovaná bola v roku 1756 za účinkovania farára Štefana Stokkera, pričinením Andreja Hertingera, senátora a banského majstra v Banskej Belej. Je to rokoková sieňová stavba s polygonálnym uzáverom.

Vo svätyni je lunetová klenba a v lodi hrebienkovité zaklenutie. Pultová strecha je zakrytá šindľovou krytinou a na vrchu je menšia vežička so zvonom, ktorý darovala tunajšia farníčka Mária Longauerová roku 1939. Pôvodný zvon bol zrekvirovaný do I. svetovej vojny. V roku 1938 bola vykonaná generálna oprava kaplnky. Posledná generálna oprava bola v roku 1988. V súčasnosti sa kaplnka používa iba raz v roku na sviatok sv. Jána Nepomuckého, vzhľadom na jej bezprostrednú polohu v neprehľadnej zákrute štátnej cesty.

Kaplnka sv. Alžbety v cintoríne.

   Kaplnka sv. Alžbety.jpegV roku 1892 bola postavená v cintoríne kaplnka sv. Alžbety vtedajším farárom Antonom Oldingerom. Je to stavba bežného typu kaplniek, ktorý má na hlavnom priečelí lizénové členenie, ukončené trojbokým štítom, nad ktorým je vežička s otvormi. Je tu umiestnený menší zvon, ktorý darovala, podobne ako zvon na kaplnke sv. Jána Nepomuckého, Mária Longauerová v roku 1939, pretože pôvodný zvon bol tiež zrekvirovaný v čase I. svetovej vojny.

Budova mestskej radnice

 budova mestskej radnice.jpgBola postavená pravdepodobne v roku 1590... V súčasnosti je to opustený dom č. 35 v súkromnom vlastníctve, neobývaný a značne schátralý. V prízemí budovy je klembová sieň, ktorá slúžila ako strážnica mestským policajtom a z ktorej bol vchod do mestskej väznice. V nadzemnom podlaží sú dve priestranné miestnosti, ktoré zrejme slúžili ako úradné miestnosti mestského magistrátu. Ešte po druhej svetovej vojne tam bola kancelária expozitúry mestského úradu, neskôr aj kancelária poštového úradu.

Budova Oldingerovho kláštora

Oldingerov kláštor.jpegV roku 1907 bol postavený kláštor ako Oldingerov ústav. V budove bola zriadená dvojtriedna katolícka ľudová škola dievčenská, detská opatrovſa a kláštorné byty pre rehoľné sestry Notre Dame. Na poschodí sa nachádzala Kaplnka sv. Antona Paduánskeho. Na prízemí bola veľká miestnosť, ktorá slúžila ako detská škôlka a mohla sa využívať aj ako divadelná sála, pretože mala vstavané javisko. Po nútenom odchode rehoľných sestričiek budova prešla do majetku štátu v správe MNV. Po roku 1989 ju vrátili cirkvi, Obecný úrad v nej sídlil do roku 2015, kedy sa presťahoval do nových priestorov vybudovaných v rámci Kultúrneho domu. V objekte bola obradná sieň, kancelárie úradu, knižnica, zasadacia miestnosť a byt správcu.

Oprava budovy kláštora a výstavba garáží na dvore kláštora prebehla v roku 1968.


 

dnes je: 22.9.2019

meniny má: Móric

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka