Farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu v Banskej Belej

IMG 6807

   Najvýznamnejšou architektonickou dominantou obce Banská Belá je rímskokatolícky farský kostol, zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi. Kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola v goticko-renesančnom slohu. Veža je pôvodná a pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách a vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je zachované pôvodné neskororománske okno. Prízemie veže bolo pôvodne z troch strán otvorené lomenými oblúkmi. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža. Na severnej strane kostolnej lode sa zachoval bočný románsky portál. Vchodový portál z predsiene kostola je gotický.

 

 

oldkostol

V interiéri kostola dominuje hlavný neogotický drevený oltár zakúpený v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Na oltári sú sochy: v strede sv. Jána evanjelistu a apoštola, naľavo sv. Alžbety uhorskej, pod ňou socha sv. Ladislava, kráľa, napravo hore socha sv. Margaréty škótskej a pod ňou socha sv. Štefana, kráľa.

Vo svätyni je drevená polychrómovaná kazateľnica, dekorovaná ornamentmi z roku 1843, ktorá nahradila pôvodnú kamennú kazateľnicu.

V dvojlodí sú bočné neogotické oltáre a to vľavo so sochou Panny Márie Lurdskej a v pravo so sochou Božského srdca Ježišovho.

V strede dvojlodia medzi opornými stĺpmi je drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom.

Drevené reliéfy krížovej cesty na bočných stenách zhotovil miestny rodák - rezbár Ján Bazalka v roku 1985.

Neskorobarokové drevené lavice s volutovými ozdobami sú z druhej polovice 18. storočia.

V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia kostol používali evanielici. V tejto dobe boli k čelnému chóru (empore) pribudované aj bočné drevené chóry.

Na chóre je organ, dodaný firmou Rieger a synovia z Krnova, z roku 1875. Organ bol generálne opravený v roku 1999 .

Všetky okná svätyne aj lode majú farebné okenné vitráže, zakúpené v rokoch 1894 až 1897 - v svätyni s postavami sv. Pavla, sv. Antona Paduánskeho a sv. Petra, v lodi s postavami Panny Márie a sv. Jozefa. Ostatné okná majú farebné vitráže s ornamentálnymi vzormi.

Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905. Nástenné maľby na klenbe svätyne a v kostolnej lodi zhotovil maliar Ján Antal. Postavy na klenbe v lodi sú františkánsky svätci - sv. František z Assisi a sv. Klára.

Prvé zmienky o farnosti sú z polovice 14. storočia. Po obnovení mestských práv bola farnosť opäť erigovaná v roku 1466.

Z dejín povýšenia kostola na farský

Pri obnove mestských práv Banskej Belej kráľom Ladislavom V. v roku 1453 v donačnej listine, je uvedené, že kráľ udeľuje B. Belej všetky privilégiá a práva, ktoré užíva mesto Kremnica a ostatné banské mestá. Napriek tomu B. Belá hoci mala kostol postavený už v roku 1243, nebol to kostol farský a mesto nemalo právo slobodnej voľby farára. Po mnohých intervenciách a žiadostiach 5. septembra 1464 vydal ostrihomský arcibiskup Dionýz Séč listinu, ktorou povolil B. Belej voliť si vlastného kaplána, ktorý by mohol bývať v B. Belej. Realizácii tohto nariadenia pravdepodobne bránil štiavnický farár Peter Kreysel. Preto v roku 1466 mestská rada vyslala svojho zástupcu Jána Puchempelza, ku kráľovi Matejovi Korvínovi so žiadosťou, aby kráľ vydal svoje nariadenie k erigovaniu samostatnej farnosti a právo slobodnej voľby farára. Na základe tejto kráľovskej listiny generálny vikár ostrihomského arcibiskupa Šimon, ešte toho roku 1466 povýšil beliansky filiálny kostol na farský a udelil právo slobodnej voľby farára.

Kupola veže farského kostola

Po náboženských nepokojoch a stavovských povstaniach, ako aj po tureckých vpádoch, došlo k oživeniu a prosperite baníctva v banských mestách. V polovici 18. storočia sa pripravovali banské mestá na významné návštevy príslušníkov rodu Habsburgovcov. Uskutočnili sa v rokoch 1751 a 1764. Prvú návštevu v termíne od 3. do 14. júna 1751 uskutočnil manžel Márie Terézie cisár František Štefan Lotrinský so svojim sprievodom. Navštívil Štiavnické Bane, Banskú Štiavnicu, Banskú Belú, Banskú Hodrušu a Kremnicu. Druhú návštevu v dňoch 20. - 31. júla 1764 uskutočnili princ Jozef II., Leopold II. a ich švagor Albert, miestodržiteľ Bratislavy.

Banské mestá sa na tieto návštevy dôsledne pripravovali. Medzi inými úpravami v týchto mestách, sa robila aj prestavba kupol kostolov a radníc, novými barokovými medenými kupolami, na základe uvedeného môžeme potvrdiť, že aj medená kupola veže nášho kostola je z tejto doby a mohla byť zhotovená v rokoch 1750 - 1751. Zrejme nahradila pôvodné zakončenie veže kostola, ktorého vzhľad už nevieme určiť.

Budova školy, fara a kryté schodište

K areálu kostolov vedie kryté schodište postavené v 16. storočí. Nad krytým schodišťom bola pôvodne budova školy s bytom pre učiteľa a organistu. Budova bola postavená v roku 1564. V prízemí s vchodom zo schodišťa je pôvodná miestnosť školy s pôvodnou renesančnou hrebienkovou klenbou, reštaurovaná v roku 1997 na účely farskej spoločenskej miestnosti.

Opevňovací múr

Areál kostolov bol v 16. storočí opevnený múrom, tvoriacim vnútorné opevnenie mesta počas tureckých vpádov. Zvyšky tohto opevnenia sa zachovali dodnes a v roku 1985 boli rekonštruované.

Použité pramene: Historia domus, Kronika rímskokatolíckej chlapčenskej školy v Banskej Belej a Obecná kronika obce Banská Belá.

Zdroj: http://www.banskabela.fara.sk/historia.html